História vzniku SOU služieb SZVD Poprad

Vznik Stredného odborného učilišťa služieb v Poprade-Veľkej je spätý so vznikom prvej Československej republiky. Školský zákon z roku 1992, ktorý prijalo Národné zhromaždenie v Prahe, bol podnetom pre rozvoj učňovského školstva aj na Slovensku. Učňovské školstvo sa v tomto čase stalo najmladším typom odborného školstva a vybudovanie jeho základov na Slovensku bolo spojené s mnohými ťažkosťami (nedostatok budov, učiteľov).

K prvým učňovským školám, ktoré boli zriadené na Spiši, patrí aj naša škola. Jej história sa začala písať od školského roku 1923/24. Do prvého ročníka novovzniknutej Učňovskej školy v roku 1923 nastúpilo 51 učňov, ktorí sa pripravovali na rôzne profesie – klampiar, krajčír, obuvník, stolár, kolár a iné.. Pre nedostatok priestorov sa vyučovalo len v popoludňajších hodinách. Odborný výcvik žiaci vykonávali u pridelených majstrov, podľa uzavretej Učňovskej zmluvy. Výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety z roku 1925 v dočasných predpisoch o správe, vyučovaní a dozore na samostatných učňovských školách na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, bola Učňovská škola premenovaná na Obecnú učňovskú školu. Národnostné zloženie obyvateľov Spiša i spoločenské podmienky si vyžiadali založenie nemeckej triedy, a to v šk. roku 1926/27. Triedne knihy a katalógové listy sú dôkazom, že už v počiatkoch sa postupne zlepšuje disciplína, dochádzka žiakov i úroveň vyučovania. K prvým učebným predmetom ako – reč slovenská, zemepis, dejepis, počty; neskôr pribúdajú predmety odborné – živnostenská počtoveda, živnostenská kalkulácia, živnostenské účtovníctvo a i.

K organizačným zmenám vo vývoji učňovského školstva došlo v roku 1928. Učňovské školstvo sa organizovalo na nových základoch a pristúpilo sa k zmene učebných osnov. Učňovské školy boli zaradené do tretieho stupňa školskej organizácie, podľa ktorého tento typ školy mal dať žiakom vzdelanie odborné technické a ukončiť vzdelanie všeobecné. Obecné učňovské školy sa organizovali v štyroch päťmesačných semestroch. V roku 1930 došlo zrejme k rozčleneniu našej školy na Slovenskú učňovskú školu a Obecnú učňovskú školu. Obdobie Veľkej hospodárskej krízy bolo poznamenané menším počtom žiakov v triedach. Školský rok 1934/35 je prvým rokom, v ktorom sa nezaviedla prípravná trieda a žiaci prvého ročníka boli rozdelení do dvoch tried – kovorobnej a všeobecnej.

Prijatím autonómie a neskôr samostatnosti Slovenska sa začala nová etapa vo vývoji spoločnosti i našej školy. Od 1. 9. 1941 bola zriadená Ministerstvom školstva a národnej osvety pod č. j. 235-888/41-I/4 Okresná odborná učňovská škola v Poprade, pričom sa zriadil aj tretí ročník v učebných odboroch kovo a krajčír. Vojna a ekonomická konjunktúra si vyžiadala otvorenie nových učebných odborov – umeleckých a stavebných. Počet žiakov stúpol na 347. Jediným školským rokom, v ktorom sa v 75-ročnej histórii školy nevyučovalo, bol školský rok 1944/45. V roku 1945 bola škola výnosom Povereníctva pre školstvo a osvetu zoštátnená. V tomto roku sa škola presťahovala z budovy Štátnej meštianskej školy v Poprade, kde sa vyučovalo od vzniku školy, do budovy bývalej Ľudovej nemeckej školy. Vyučovanie začína prvýkrát v dopoludňajších hodinách.

V školskom roku 1946/47 sa začínajú v škole vyučovať nové profesie – drevoobrábacie a obchodné. Od školského roku 1947/48 škola nesie meno Štátna učňovská škola. Vyčlenením tried obuvníkov, klampiarov, kaderníkov a fotografov bola zriadená Učňovská škola s vyučovaním v Poprade-Veľkej. K zmene názvu školy došlo v roku 1955, keď sa škola stala Učňovskou školou Miestneho hospodárstva v Poprade. V týchto rokoch sa v škole učili aj žiaci starší ako 18 rokov, ktorí pracovali v odbore bez výučného listu. 13. augusta 1955 dostala škola prvýkrát svoju vlastnú budovu, ktorá dodnes tvorí časť celého školského komplexu. Novodobá história školy sa začala písať 1. septembra 1958, keď došlo k zlúčeniu obidvoch škôl – Štátnej odbornej učňovskej školy v Poprade a Učňovskej školy v Poprade-Veľkej. Škola prešla pod správu KNV –- odboru školstva a kultúry v Košiciach. Povereníctvo školstva v Bratislave rozšírilo profil školy o učebný odbor fotograf – jediný na Slovensku.

Od tohto obdobia sa výraznejšie začínajú rozvíjať mimoškolské aktivity žiakov a učiteľov. Každoročne sa naši žiaci zapájajú a sú úspešní v rôznych druhoch okresných, krajských i celoštátnych súťaží. Zavedením nového školského systému v roku 1976 sa zrušila cyklická forma štúdia, žiaci na našej škole študujú dennou formou. V školskom roku 1976/77 bola pri našej škole zriadená Stredná škola pre pracujúcich pre odbor fotograf a strojár. V zmysle obsahovej prestavby školstva sa v školskom roku 1978/79 začalo vyučovať v dvoch novokoncipovaných odboroch elektromechanik a klampiar.

Školský rok 1989/90 sa niesol v znamení nových spoločensko-politických zmien. Prvýkrát v histórii školy dochádza k voľbe riaditeľa školy – zvoleným riaditeľom sa stáva Ing. Ján Bálint, ktorý túto funkciu zastáva dodnes. Vyučuje sa v dvadsiatich siedmich triedach denného štúdia a v dvoch triedach maturitného štúdia popri zamestnaní. Škola sa naďalej rozrastá - zvyšuje sa počet prijatých žiakov, pribúdajú nové učebné odbory, vznikajú nové študijné odbory – obchodný pracovník a mechanik silnoprúdových zariadení. Pre skvalitnenie výuky sú dobudované dve špičkové odborné učebne – učebňa výpočtovej techniky a učebňa techniky administratívy. Škola je kapacitne úplne vyťažená a stala sa jednou z najväčších v okrese Poprad. Podarilo sa zrekonštruovať študentský internát, dielne odborného výcviku, veľkokapacitnú školskú jedáleň a cukrársku dielňu.

V školskom roku 1991/92 bola zriadená pri SOU služieb Dievčenská odborná škola s dvoma triedami, ktorá sa postupne rozšírila na súčasných šesť tried. Organickou súčasťou školy sú nielen dielne, odborná učebňa, domov mládeže a školská jedáleň, ale aj športový areál a fitnescentrum. Škola tak vytvára výborné podmienky pre všestranný rozvoj svojich žiakov.